Umenia ako modlitba duše

🎥Audio-video prezentácia mojej mandalovej tvorby.

Ako sa tvorenie stáva cestou, meditáciou a rozhovorom s neviditeľným

V mnohých z nás drieme túžba po spojení... so sebou, s inými aj so svetom a jeho neviditeľnými tajomstvami, ktoré nás ticho objímajú.

U mňa sa táto túžba zhmotňuje cez tvorbu, ktorá prepája umenie a spiritualitu.

Netvorím jedným spôsobom, neuzatváram sa do jednej krabičky umeleckého prejavu. Namiesto toho ma priťahuje sloboda objavovania a hra s rôznymi formami vyjadrenia, v ktorých by som chcela dosiahnuť majstrovstvo. Milujem rozmanitosť... Takú, akú nám ponúka samotný život.

Rada maľujem, či kreslím mandaly (ručne aj digitálne), vytváram inšpiratívne videá, modelujem, tvorím v záhrade, háčkujem, zhotovujem bižutériu… No najviac zručností som za posledných jedenásť rokov rozvíjala práve v maľovaní a tvorbe mandál. A preto sa v tomto článku zameriam práve na tieto oblasti.

🤍 Ako a prečo tvorím? Tvorba ako meditácia v pohybe

Tvorenie je pre mňa tichou modlitbou duše.

Keď maľujem pozadie mandaly, štetec sa pohybuje zvyčajne v kruhu. Niekedy ladne, inokedy odvážne. Dva odtiene sa stretnú, objímu... A vzniká nový svet. Milujem kontrasty i jemné prechody tón v tóne. Každý dotyk farby je pre mňa chvíľou prítomnosti.

Farby a tvary hovoria tam, kde slová mlčia. Farba nesie jemnosť, cit, emóciu – jej plynutie pripomína ženský princíp. Tvar prináša smer, oporu, štruktúru – ako mužská energia, ktorá uchopí a ukotví. Keď sa tieto dva aspekty stretnú, vzniká tanec tvorby… dialóg dvoch pólov, z ktorého sa rodí rovnováha.

Usilujem sa o harmóniu. Nie kvôli technickej dokonalosti, ale kvôli celistvosti, ktorá z tohto spojenia vzniká. Niekedy maľujem v tichu, inokedy s hudbou. Občas tvorím aj vtedy, keď okolie nie je ideálne... Keď nehrá moja obľúbená hudba (manžel totiž má niekedy iný hudobný vkus, ktorý ja veľmi nemusím a zvykne si púšťať svoju hudbu skutočne nahlas🤪) alebo na pozadí znie hluk mesta.

V začiatkoch som sa snažila, aby zvuková kulisa bola pre mňa dokonalá, aby som sa lepšie naladila. Postupne som však pochopila, že pravé spojenie prichádza zvnútra. Nie je to o dokonalých vonkajších podmienkach, ale o našom zámere a vnútornom naladení... kedy aj uprostred hurikánu pokojne plynieme.

Tvorenie sa tak stáva rituálom, meditáciou a dychom duše... Cestou, ktorá nás učí žiť plne a vedome.

Táto pravda platí nielen v umení, ale aj v živote. Nemôžeme vždy ovládať, čo sa deje okolo nás, no môžeme sa rozhodnúť, ako na to zareagujeme, ako nastavíme svoje vnútorné nastavenie. Vedomé prijatie toho, čo je, a rozhodnutie o vlastnom postoji, to je sila, ktorá nás vedie ďalej.

Tvorenie nie je pre mňa len koníček. Je to spôsob bytia, moja prirodzená potreba. Cez tvorbu sa uzemňujem, nachádzam odpovede, niekedy len pokoj. Je to rozhovor s niečím väčším než som ja sama. Či už držím v ruke štetec, háčik, foťák, alebo sa skláňam nad pôdou v záhrade... V každej činnosti ctím rovnaký princíp: vedomé vnímanie, ktoré premieňa obyčajné chvíle na tie posvätné.

Niekedy tvoriť znamená nechať sa viesť: vnútorným hlasom, emóciou, prírodou... Vtedy nepremýšľam – len cítim. Inokedy tvorím so zámerom: mám víziu, ktorú nasledujem. A obidva prístupy sú rovnako pravdivé.

🎨Najkrajšie chvíle pri maľovaní

Najkúzelnejšie chvíle zažívam najčastejšie pri maľovaní pozadia. Milujem ten moment, keď sa stretnú dva odtiene... Niekedy vznikne ostrý kontrast, inokedy nežný prechod tón v tóne.

Pri maľovaní mandaly akrylovou farbou, rada používam do krajov obrazu tmavšie tóny, ktoré posilňujú stred, alebo naopak, ak mám tmavší stred, do krajov pridávam jemné odtiene, ktoré zjemňujú.

Moja obľúbená farebná kombinácia je hnedé pozadie zjemnené ružovo-lososovou farbou.

Zbožňujem to neopakovateľné kúzlo farieb. Je to číra mágia. Alchýmia farebného okamihu. Zrod koreňov celkového obrazu. A korene sú v živote tie najdôležitejšie...

🌺 Tvorba ako rozhovor so súcnom

Tvorenie má pre mňa hlboký zmysel. Nie je to len radosť, ktorú mi prináša. Je to aj forma mojej sebarealizácie a spôsob, akým rozpráva moja duša.

Každé dielo, ktoré vzniká so zámerom, je pre mňa modlitbou, poďakovaním, výkrikom i prosbou. Umenie nemusí byť dokonalé, aby bolo pravdivé. Práve krehkosť, nedokonalosť a autenticita často otvoria srdce viac než technická presnosť.

Cítim hlbokú vďačnosť, keď sa moje dielo dotkne niekoho srdca, prináša pokoj, inšpiráciu alebo tiché zamyslenie. Tento proces je pre mňa cestou slobody, spojenia a autenticity. Je mostom medzi mojím vnútorným svetom a tými, ktorí sú ochotní doň nazrieť.

🤍"Tvorím z bytostnej potreby. Nie preto, aby som zapôsobila, ale preto, že v sebe cítim farby, ktoré chcú uzrieť svetlo sveta. Tvorenie je pre mňa rozhovor s neviditeľným. A ak sa v tom rozhovore niekto iný tiež nájde, je to dar. Nie cieľ, ale odmena. Teší ma, keď niekto precíti esenciu diela... Ten závan, ktorý sa nedá pomenovať, len ho možno nechať pôsobiť. Autenticita je pre mňa súhlas byť verná tomu, čo mnou prechádza. Nie tomu, čo je módne... ale tomu, čo je vo mne zažité. Umenie je moja modlitba. Tvorba môj spôsob dýchania. Nie je to len akt ruky, je to prítomnosť srdca. A ak sa hotové dielo dotklo i tvojho srdca, viem, že sme sa na nevedomej úrovni prepojili."🤍

🎥 Príbeh jednej maliarky | V ateliéri sveta (poetický videopríbeh)

✧ Kto je vlastne autor?

Často mám pocit, že my umelci ako napr. výtvarníci, spisovatelia, hudobníci, digitálny tvorcovia,... sme v podstate len zachytávači.

Sme médiá. Kanály. Tí, cez ktorých niečo túži vstúpiť do formy. Často len „počujeme“ alebo „cítime“, že niečo túži byť zrodené, akoby k nám prichádzalo priamo z éteru.

Mnohí tvorcovia hovoria, že „len zachytili“ melódiu, obraz, myšlienku.

A tak sa zamýšľam... Kto je vlastne autor? Som to ja? moje skúsenosti, zážitky, cítenie?Alebo vedomie, ktoré si len „požičia“ moju ruku, hlas, či nohy?

A v tejto súvislosti... máme vlastne právo odvolávať sa na autorské práva, hm? 😊 Možno je umelecké dielo darom. Možno je umelec len mostom, ktorý spája svety...

🤔 Na zamyslenie – pre tvoju vlastnú tvorivú cestu 🌀

Nie si len čitateľom. Si spolutvorcom na planéte Zem. A možno aj tvoj vnútorný hlas niečo túži vyjadriť.

• Máš aj ty momenty, keď tvoríš nie pre výkon, ale pre spojenie so sebou❔

• Ktorý spôsob tvorby ti prináša pocit uzemnenia alebo radosti❔

• Vnímaš niekedy svoju tvorbu ako rozhovor s niečím neviditeľným❔

• Čo pre teba znamená autenticita – a kde ju nachádzaš❔

• Máš odvahu nasledovať svoju tvorivosť aj vtedy, keď nejdeš s prúdom❔

• Kde sú tvoje „farebné korene“ — veci, ktoré ťa držia, keď svet okolo stráca farbu❔

• Vieš si nájsť čaro aj v drobnostiach, ktoré nie sú dokonalé, no sú pravdivé❔

  
  

Nech ti tieto otázky prinesú viac než odpovede... Možno nový pohľad. Alebo len tiché „áno“ vo vnútri.

Ak si sa v tomto článku našiel vitaj. Vitaj v tvorivom kruhu Zeme, kde sa umenie stretáva s dušou, a farby s vedomím. Nech je tento blog priestorom pre vôňu štetca, hlbinu slova aj zázrak obyčajného dňa.

Na záver článku pripájam videoklip "Modlitbu vedomého umelca " ako inšpiráciu a poetickú bodku na rozjímanie.

🎥Modlitba vedomého umelca Poetická bodka na rozjímanie. Nielen o umení, ale o živote, ktorý tvoríme každý deň...

Nech tvoje dni dýchajú farebne. Vedome. S ľahkosťou srdca.